Synonymom PAN Parks je divočina | WILDlife.sk

Synonymom PAN Parks je divočina

“ Divočina v PAN Parkoch je veľký kompaktný kus územia, ktoré bolo v minimálnej miere ovplyvnené človekom“.

Prečo potrebujeme divočinu v Európe
Asi najľahšie zrozumiteľná odpoveď je: „pretože jej absencia výrazne ochudobňuje náš život a to najmä po stránke duchovnej..“. Toto však asi veľa nepovie tým, ktorí žijú v blízkosti divočinových území a rozhodli sa založiť svoju existenciu na využívaní úžitku, ktoré tieto územia poskytujú bez toho aby ich zničili.

Veď ako previesť síce pekne znejúcu duchovnú hodnotu divočiny do reči čísel a najmä reči peňazí, ktoré sú nezbytné pre náš život. Nie je to ľahké a nájsť odpoveď na túto otázku vyžaduje veľkú dávku kreativity. A kde prísť na kreativity – no predsa v spoločných rozhovoroch, vzájomných partnerstvách, čítaní kníh, výpovediach tých, ktorí spoznali a boli inšpirovaní divočinou a sú ochotní odovzdať nám časť svojich skúseností a motivovať nás k činom a predovšetkým, predovšetkým návštevou divočiny.

Mať či nemať divočinu
Ak chceme nájsť riešenie ako pretransformovať to pomyselné fluidum ktoré sa vznáša napr. nad riekou pri zapadajúcom slnku alebo bielej periny hmly vypĺňajúcej údolia na rozbresku nového dňa musíme chodiť, cestovať s otvorenými očami, poznávať a snívať. Lebo zo snov sa rodia veľké plány, nadšenie, chuť konať a viera. Pretože mať či nemať divočinu je predovšetkým stav mysle a rozhodnutie srdca. Pre obidve alternatívy: mať či nemať divočinu totiž môžeme doložiť desiatky možno aj stovky dôkazov, názorov a argumentov na každú misku váh. Preto mať či nemať divočinu nie je veľakrát ani tak vecou vedeckých argumentov a dôkazov ale vecou srdca. Lásky. Ak milujem krajinu, divokú rieku, údolie so všetkými jeho rastlinami a živočíchmi a klokotom dynamiky prírodných procesov, ktoré v ňom neustále prebiehajú, získavam motiváciu na hľadanie riešení ako sa to dá a nie na argumenty ako a prečo sa to nedá.

Divočina a svet
Divočina je koncept, forma ochrany prírody veľmi dobre známa a vysoko oceňovaná po celom svete. Jej ochranárska hodnota je nespochybniteľná a marketingová hodnota nekonečná. Divoká príroda ktorá po väčšiu dobu existencie človeka bola predmetom boja o prežitie sa však dnes stáva veľmi nedostatkovým tovarom najmä v civilizáciou presýtených krajinách Európy.

Myšlienka chrániť divočinu, vznikla na kontinentoch, ktoré mali o trochu viac šťastia než staručká Európa. Rozľahlé a nedostupné končiny Austrálie, Ameriky a Ázie pomohli preklenúť dobu vývoja ľudskej mysle, kedy sa zo zberača, lovca a bojovníka stal človek obdivovateľom prostredia z ktorého vzišiel a do ktorého patrí. Vzdialené kúty kontinentov pomohli zachovať rozľahlé plachty divočiny, aby ich človek neskôr už s mysľou pripravenou na objavovanie a bádanie mohol spoznať, zažiť, oceniť a rozhodnúť sa ich chrániť. Vďaka ich predvídavému postoju „ochrániť kúty neporušenej prírody pre budúce generácie“, môžeme aj my zažiť divočinu na vlastnú kožu.

Neustále sa rozvíjajúca celosvetová sieť divočinových chránených území je dnes nedielnou súčasťou nášho prírodného dedičstva. Celosvetový trend zasiahol aj Európu už pred niekoľkými desiatkami rokov, aj keď si to väčšina jej obyvateľov nevšimla. Preto mnohým z nás sa môže zdať ešte aj dnes, že divočina v Európe je niečo nové, nezvyčajné, možno až strach naháňajúce, niečo čo sem nepatrí. Európu však skutočný boom objavovania divočiny ešte len čaká. To že k tomu príde je viac ako isté a prvé lastovičky už sú tu.

Trend divočiny v Európe
Trend je teda jasný. Svet vrátane Európy ide krok za krokom k svojmu cieľu: vytvoriť stabilnú sieť chránených území chrániacich posledné zvyšky pôvodnej prírody a pokúsiť sa rekonštruovať a napomôcť prírode obnoviť aspoň fragmenty divočiny, ktorá tu kedysi bola. Dôvody tohto hnutia sú zrejmé. Popri jasných, ochranárskych, ako chrániť dynamiku prírodných procesov vrátane druhovej rozmanitosti viazanej na dynamické zmeny sú tu aj dôvody veľmi praktické – ekonomické, marketingové, rozvojové.

PAN Parky a divočina
Divočina je v prvom rade nesmiernym zdrojom duchovnej inšpirácie. Ľudia, ktorí raz pocítili čistú silu prírody, sú naveky poznačení a opakovane, napriek mnohým prekážkam a nemalým finančným výdavkom sa vracajú na miesta kde pocítili, že sa zmenili ich hodnotové systémy. A nie len to. Hľadajú nové, podobné miesta kde berú svojich priateľov, blízkych, rodinu, deti aby im umožnili podobný zážitok. Mäkký turizmus je technický názov zastrešujúci tieto aktivity a že je silným ekonomickým a rozvojovým nástrojom predovšetkým odľahlých a ťažko dostupných regiónov, je dnes už viac ako jasné. Využívanie hodnoty divočiny jej obdivovateľmi a milovníkmi je dnes dôležitým nástrojom ako podporiť ochranu ale aj rozvoj odľahlých regiónov.

Hodnota divočiny sa stáva magnetom pre vytváranie nových turistických destinácií, nových menej spotrebne ale viac inšpiračne orientovaných turistických produktov. Sú to destinácie kde typ návštevníkov, charakter poskytovaných služieb a presvedčenie manažérov divočinových území spolu s miestnymi stakeholdrami musí garantovať zachovanie toho kvôli čomu sem opakovane prichádzajú návštevníci. Sú to miesta, kde dobrovoľná dohoda miestnych obyvateľov vylúči z chráneného územia rozvoj masovej turistiky a uprednostní síce pomalší ale stabilnejší rozvoj mäkkých kontrolovaných a v úzkej spolupráci so správou divočinového chráneného územia koordinovaných aktivít. Tieto nové destinácie akreditované nezávislou medzinárodnou verifikáciou a pravidelne rok čo rok monitorované, sa v dnešnej Európe nazývajú PAN Parky.

Sieť certifikovaných PAN Parkov
Koncept PAN Parkov, ktorý sa pri čítaní môže zdať ako vzdialená fatamorgána, je dnes realitou. Divočinové chránené územia – PAN Parky sú dnes v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Fínsku, Švédsku, Taliansku, Rusku a Gruzinsku. Nové vznikajú v Portugalsku, Estónsku a Rakúsku a semienka zasiate len nedávno klíčia v Španielsku, Chorvátsku, Nemecku, Slovinsku, Slovensku a v mnohých iných krajinách Európy.

Návštevníci hľadajúci divočinu Európy už nájdu u vybratých cestovných operatérov prvé PAN parkové destinácie. Miest, kde sa môžu z prvej ruky zoznámiť čo je to európska divočina, ubytovať sa u certifikovaného PAN park partnera, prenajať si certifikovaného PAN Parks sprievodcu, každým rokom pribúda. Návštevníci zároveň však poznajú že vytvoriť, ocertifikovať a udržiavať vysoký zážitkový a servisný štandard nie je jednoduché. Spoznajú, že je to dlhá cesta do ktorej sú či chcú alebo nie zapájaní. Miera ich zapojenia je v konečnej miere samozrejme na ich rozhodnutí. Spoznajú však, že ochrana takejto destinácie je zložitý proces. Jednoducho bez reťazca – certifikovaná divočina (PAN Park) – certifikovaná stratégia rozvoja kontrolovaného turismu – certifikovaná spolupráca kľúčových parterov – certifikovaní partneri, produkty a služby, divočinová Európska PAN Parks destinácia nemôže vzniknúť.

PAN Parky ako nástroj nie cieľ
PAN Parks je tak vlastne nástroj, rámec, ktorý umožní premenu duchovných hodnôt divočiny na priamy ekonomický úžitok pre tých, ktorí vlastnia, menežujú, rozumejú a chránia divočinu. Dôkazom potreby takéhoto nástroja sú neustále narastajúce požiadavky na tzv. zelené destinácie, miesta, kde ľudia zažijú skúsenosti aké nenájdu na preplnených plážach, lyžiarskych svahoch, v zadymených baroch.

Z pohľadu ochrany prírody len málo manažérov chránených území je dnes vnútorne vysporiadaných s filozofiou vytvárania chránených území s divočinovým štandardom. Cieľom ochrany týchto miest sú ani nie tak jednotlivé druhy ale predovšetkým ochrana dynamiky prírodných procesov. Mnohí z nich a nielen oni ale aj kľúčoví miestni partneri – vlastníci, správcovia lesov, riek a vôd sa len ťažko vzdávajú zakorenenej predstavy, že sa musíme aktívne starať o každý kus prírody, že musíme pomáhať „užitočným“ druhom a bojovať proti „iným“..

Biodiverzita versus divočina
Európa je kontinent známy svojou bohatou históriou, neopakovateľným kultúrnym dedičstvom, človekom modelovanou krajinou s bohatou biodiverzitou, ale dnes si ešte málokto vie predstaviť Európu ako kontinent známy svojou divočinou. Divočina jednoducho nie je zatiaľ pojem, ktorý sa vybaví v mysli ochranára či návštevníka, keď hovoríme o Európe. Z ochranárskeho hľadiska je to smutné zistenie, z pohľadu marketingu a mäkkého turizmu obrovská výzva.

Prečo potrebujeme divočinu, prečo potrebujeme PAN Parky
Zatiaľ len málo Európanov vie, že aj v Európe stále môžme nájsť posledné zvyšky divokej Európy. Len málo ich vie, že na to aby uvideli ihličnaté pralesy, divoké rieky, kde rôzne druhy živočíchov stále žijú slobodne, nemusia cestovať na iné kontinenty, ale že im stačí navštíviť PAN Parky

Zatiaľ len málo Európanov vie, že aj Európa ešte stále dokáže ponúknuť zážitky a skúsenosti, ktoré sú porovnateľné s návštevou divočiny na iných kontinentoch. Pretože sú neporovnateľne bližšie, sú aj častejšie a ľahšie dosažiteľné, čím zase výrazne ovplyvňujú formovanie nášho vzťahu k divokej prírode. Aj preto potrebujeme miesta kde môžeme vidieť nielen ako sa strom narodí, ale aj ako zomrie bez toho aby niekto naštartoval motorovú pílu, aj preto potrebujeme divočinu, aj preto potrebujeme PAN Parky.

-Vlado Vančura (2007)-