Nízke Tatry versus Šumava alebo „Vďaka aspoň za tú Tichú …“ | WILDlife.sk

Nízke Tatry versus Šumava alebo „Vďaka aspoň za tú Tichú …“

Prvý raz som bol na Šumave pred 17 rokmi. Vtedy, v roku 1991, bol zhodou okolností práve založený Národný park Šumava. To sme však vtedy ako mladí turisti a vodáci nejako nevnímali. V pamäti mi zostali nekonečné smrečiny, množstvo hríbov, srnce na každom kroku a mnoho zážitkov z člnkovania.
Nedávno som Národný park Šumava navštívil druhý raz. Po štyroch rokoch práce na Správe Národného parku Nízke Tatry som sa na to územie díval inými očami. Prinášam teda pár postrehov z tejto krátkej návštevy.
Z rozprávania kolegov a z médií som bol čiastočne pripravený na to, čo uvidím v „prvních zónách“. Napriek tomu musím priznať, že ma pohľad na obrovské plochy uschnutých smrekov okolo Plešného jezera prekvapil.


Plešné jezero – pohľad od Stifterovej vyhliadky, horské smrekové lesy v „první zóne“ NP Šumava, august 2008

Verím, že pre bežných ľudí, ktorí „vďaka“ lesnému hospodárstvu nikdy nevideli suchý strom môže byť tento pohľad šokujúci. Zvlášť keď naša civilizácia nejako nechce chápať kolobeh života.
Mňa však ten pohľad prekvapil pozitívne. Vedel som o veľkej bezzásahovej zóne v susednom národnom parku Bayerischer Wald, na Šumave som čakal skôr lesy zničené a rozkúskované bezhlavým riešením následkov vetrových a lykožrútových kalamít. Tak, ako je to bežné u nás, v Nízkych Tatrách.


Kolesárová, Oravcová – pohľad z veľkej Vápenice, navrhovaná „A – zóna“ NP Nízke Tatry, jún 2008

Ako silne frustrovanému „štátnemu ochranárovi“ sa mi však v hlave rojili mnohé otázky. Ako dokázali to územie uchrániť pred ťažbou? Ako sa im podarilo vysvetliť politikom, že na týchto plochách budú mŕtve stromy investíciou do prírody a nie len rýchlym zárobkom pre pár kamarátov? Prečo bratia Česi, narozdiel od nás, dokážu v národnom parku aplikovať aktuálne vedecké poznatky o horských lesoch? Zaslúžia si Slováci takú krajinu, ako obývajú?

Pre mňa už nie tak prekvapujúci, ale pre bežných turistov určite fascinujúci bol výlet do interiéru toho na prvý pohľad mŕtveho lesa. Tam každý kto chce uvidí, že je to tak ako na náučných paneloch píšu „Šumaváci“. Že les sivý zdiaľky je zelený zblízka. Že nad hlavou máte smrť a pod nohami Vám bujnie život. Že sila evolúcie sa nedá zastaviť.

Maskota a sprievodcu na tejto zážitkovej trase nazvanej „Duch pralesa“ vybrali naozaj perfektne. „Datlík tříprstý“ sprevádza návštevníkov nielen ako kreslená postavička na všetkých zastávkach zážitkovej trasy. Hneď na začiatku trasy nás privítali tri ďubníky.

Lenže prístup k prírode na Šumave nie je to jediné, čo tento Národný park odlišuje od NAPANT-u. Veľmi poučnou skúsenosťou bolo pre mňa aj vidieť prístup Správy parku k návštevníkom. Ale porovnajte sami.


Národný park Šumava


Národný park Nízke Tatry

Ja len doplním, že v NAPANT–e je takto zakázaný vstup na približne tretinu územia parku už viac ako dva roky. Nuž, národný park po slovensky. Rozpisovať sa o tom, že veľké percento ťažieb, kvôli ktorým majú návštevníci zakázaný vstup do NAPANT-u, je v rozpore s poslaním parku a nenávratne poškodzuje jeho prírodné hodnoty, asi ani nemá význam.

A na záver ešte niekoľko porovnaní:

V informačných materiáloch Správy NP a CHKO Šumava nájdete mimo iné aj tieto vety:
„Horské smrčiny si zaslouží ochranu prostřednictvím národního parku a bezzásahového managementu.“
„Na základe dosavadních svetových skušeností a poznatků, je nejlepší ochranou horských smrčin jejich ponechání bez přímých zásahů človeka.“
Správa Národného parku Nízke Tatry v poslednej dobe informačné materiály nevydáva. Prevzala však rétoriku štátnych lesov a plošné ťažby, chemické postreky a budovanie ciest v zachovalých horských smrekových lesoch (podľa mňa častokrát zachovalejších a bohatších ako sú tie šumavské) pokladá za činnosti smerujúce k záchrane týchto biotopov a podporuje ich.

České Ministerstvo životného prostredia vydalo takýto informačný list – http://www.npsumava.cz/storage/tz_info_list.pdf (teda ja som iba čumel).
Slovenské Ministerstvo životného prostredia povoľuje chemické postreky v národných parkoch a hľadá cesty ako prelomiť prekážku s názvom NATURA 2000.

Terajší riaditeľ Správy NP a CHKO Šumava píše odborné články (napr. http://www.npsumava.cz/storage/kr.pdf ) a po poslednom leteckom monitoringu bezzásahových území pre médiá povedal: “Národní park Šumava je oblast harmonické přírody, nikoli hříčka nebo fackovací panák v rukou politiků. Kůrovcová situace se tu zatím nevymyká očekávanému vývoji a je tu třeba především odborného, nikoli politického posouzení”.
Neviem o tom, že by terajšia riaditeľka Správy NAPANT-u písala odborné články, zato pre média sa na tému lesy vyjadruje rada. Aktuálny výrok: „Rozvoj škodca je v takom stave, že musíme používať chémiu. Plošná bezzásahovosť je radikalizmus a scestné zmýšľanie.“ Za pozretie stojí aj video pri článku na http://www.sme.sk/c/4008993/narodny-park-kropi-pesticid.html.

No a čo k tomu dodať? Žiaľ vždy bude platiť, že všetky víťazstvá ochrany prírody sú dočasné a všetky jej prehry trvalé. Na Slovensku momentálne dostáva ochrana prírody, ale najmä samotná príroda poriadne na hubu. Alebo sme naozaj najmúdrejší na svete a všetci ostatní sú mimo?

Miroslav Kaliský