Expedícia Bavorský les 2010 | WILDlife.sk

Expedícia Bavorský les 2010

Koncom minulého roku nás potešilo pozvanie pracovníkov Národného Parku Bavorský les na stretnutie fotografov divočiny. Cieľom tohto stretnutia mali byť fotografie jarnej prírody národného parku. V skutočnosti táto akcia priniesla nielen fotografie, ale aj nezabudnuteľné zážitky a čas strávený s dobrými priateľmi.

Oficiálny začiatok a zoznamovanie v prvý večer hneď po našom príchode obohatil svojou účasťou okrem iných pracovníkov aj riaditeľ národného parku p. Karl F. Sinner. Zo všetkých hostiteľov vyžarovalo nadšenie a energia pre myšlienky národného parku, priateľská a neformálna atmosféra. Náš starý známy Bruno d´Amicis bol jediným fotografom, s ktorým sme sa stretli už predtým. Robo Rajchl pricestoval s nami za účelom prezentácie filmu Strážca divočiny.

Nasledujúce štyri dni boli plné menších výprav do rôznych kútov národného parku. Večery sme okrem dvoch nocí na chatách na hrebeni, trávili v príjemnej spoločnosti fotografov a pracovníkov NP na ich ubytovni. Dôsledne sme sa vyhli tzv. „Tiergarten“ a zamerali sme sa na les v jeho divokej a nezameniteľnej podobe, ktorú pri jeho návrate k divočine chráni tento národný park.

Je udivujúce ako v Nemecku, v tejto kolíske klasického lesníctva zameraného na pestovanie druhovo chudobných smrekových monokultúr, dokázala prežiť myšlienka divočinového územia na relatívne veľkom území. Myšlienka, ktorú nie sme schopní v Tatrách pochopiť alebo presadiť v 21. storočí, bola v NP Bavorský les uvedená do života presne pred 40 rokmi (!).

Les je stále v stave prechodu a návratu k divočine. Takýto pohľad zo širšej perspektívy musí bežným ľuďom a návštevníkom, ktorí si pamätajú jeho zelenú podobu, naháňať hrôzu.

Je to vždy o osvete, náročnej práci pracovníkov NP a všetkých zúčastnených ľudí – chatárov, podnikateľov v službách, sprievodcov…

Napriek tomu, že región vďaka myšlienke národného parku a z toho vyplývajúcej návštevnosti profituje oveľa viac ako z lesníckeho hospodárenia, stále sa ozývajú hlasy samospráv, starostov a jednotlivých obyvateľov, aby sa ťažba čiastočne obnovovala.

Tiež si myslím, že prechod od smrekových monokultúr naspäť k druhovo bohatým prirodzeným lesom je na prvý pohľad krutý. No je to nevyhnutná prechodová fáza, ktorá trvá dlhšie ako 40 rokov.

V divočine sú dôležité všetky jej zložky. V NP Bavorský les vzhľadom k jeho polohe, rozlohe, obkľúčeniu civilizáciou a vzhľadom k hustote návštevníkov je zatiaľ nepredstaviteľné, aby tu fungovala populácia medveďa.

Pohľad na ležiace mŕtve drevo na hrebeni vo mne evokoval predstavu medveďov, ktoré napríklad v Tatrách takéto drevo často krát spracovávajú mechanicky (pri vyhľadávaní hmyzu v jeho útrobách). Na hlavnom hrebeni v tomto NP leží pridlho „nespracované“.

Nezabudnuteľnú praktickú ukážku mi pripravil Miro, keď na moje poznámky ku suchému drevu reagoval tak, že z útrob jedného ležiaceho suchého kmeňa vybral drevnú hmotu a stiskom ruky z nej vyžmýkal asi deci vody.

Špecifické pre toto pohorie dvoch národných parkov (na severnej strane NP Šumava) sú hodnotné zachované mokrade.

Pre mňa bolo tiež veľmi zaujímavé zoznámiť sa s ďalšími fotografmi prírody a dozvedieť sa o ich prístupe k ich práci a technike.

Manželia Popp – ovci fotografujúci na veľké analógové formáty urobia len 2-3 zábery denne. Ich knihy sú plné výborných záberov.

Bruno d´Amicis inšpirujúci svojím entuziazmom pre prírodu, talianskym šarmom a humorom bol výborným spoločníkom.

Dlhoročný špecialista na fotografiu krajiny Šumavy pán Martin Milfort, ktorý počas finálového zápasu českého hokejového tímu musel počúvať naše bonmoty na chate na Roklane bez možnosti prístupu k televízii alebo k rádiu. Zvládol to elegantne.

Dvorný fotograf Greenpeace Markus Mauthe s rodinou a knihami so zábermi z celého sveta.

Nemecko zastupoval pán Siegward Schmitz z Kolína.

Ako to už pri cestovaní býva, aj niekoľkodňový pobyt mimo svoj región a mimo svoje každodenné starosti človeka obohatí a občerství. Pre mňa osobne bol prínosným pobyt v prostredí mimo našich Tatier. Uvedomil som si aký poklad v nich máme. Tiež som si uvedomil aké je dôležité tento poklad ubrániť a tiež presadzovať myšlienky ochrany. Národný park Bavorský les so svojou myšlienkou a návštevnosťou a fungovaním nech je nám inšpiráciou.

Tatry v ich terajšej divokosti by sa mohli stať perlou divočiny v srdci Európy.

Výber 30 fotografií, ktoré sme odtiaľ priniesli je tu.

Pozrite aj Karolov blog o tomto výlete.

Pár z fotografií, ktoré sme “darovali” národnému parku k výročiu nájdete aj na ich webe – tu, tu a tu .

Tomáš Kaliský